:::::::História

Prvé písomné zmienky o obci Veľká nad Ipľom sú z roku 1238. V prvej polovici 13. storočia tu existovala farnosť, v rokoch 1332 – 1337 sa v pápežskom zozname spomínajú daňovníci z obce Vilike, čo bol istý čas aj názov obce. V roku 1548 obec patrila do majetku rodiny Lossonczyovcov. V polovici 16. storočia tu vládli Turci. V 14. storočí obec patrila medzi najvýznamnejšie novohradské sídla, istý čas vlastnila aj mestské výsady. Z tej doby sa zachoval už len názov jedného pozemku – hon s miestnym názvom „Mestské lúky“.

Na cintoríne vo Veľkej nad Ipľom sú pochovaní členovia rodiny grófa Forgácha Žigmunda, ktorí mali svoje sídlo na Haličskom zámku, ale užívali aj kúriu vo Veľkej nad Ipľom. V tejto budove je od roku 1995 obecný úrad. Budova predtým slúžila ako lesácky dom. Kostol, faru, katolícku školu a učiteľský byt dal postaviť gróf Forgách pre obec. Časť pozemkov daroval obyvateľov na samostatné hospodárenie. V roku 1841 vlastnil gróf v obci jeden z najmodernejších cukrovarov.
Najstarší známy urbár je obsiahnutý v štatúte Záhrebskej kapituly z roku 1334, zachoval sa doklad o novohradskom urbáre z roku 1355 a z roku 1410. Najväčší význam z hľadiska vývoja právnych pomerov k pôde má z toho hľadiska obdobie regulácií Márie Terézie a Jozefa II., v druhej polovici 18. storočia. V tomto období došlo k vydaniu tzv. tereziánskeho urbáru v roku 1767.

V roku 1730 bola obec zničená požiarom, v roku 1831 epidémiami cholery, ďalšie epidémie boli v roku 1855 a v roku 1873. V roku 1848 došlo k zrušeniu poddanstva.
Od roku 1855 sa zavádzajú evidencie v pozemkových knihách. V roku 1853 bol vydaný tzv. urbársky patent. Urbárske a iné spoločenstvá vznikli a dodnes sa zachovávajú. Vo Veľkej nad Ipľom Urbárska spoločnosť získala poľnohospodársku aj lesnú pôdu vyčlenením z majetku grófa Žigmunda Forgácha. Užívacie právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené 6. januára 1951 na Jednotné roľnícke družstvo vo Veľkej nad Ipľom a pôvodné vlastníctvo a skutočné užívanie obnovené po spoločenských zmenách v roku 1996.
Ďalšou lesnou spoločnosťou je Lesná spoločnosť Kúpená hora, ktorej výmera bola pôvodne okolo 125 holdov.

Pôvodné miesto obce bolo bližšie k rieke a k maďarskej obci Ipolytarnóc. Počas tureckých vpádov bola zničená. Na tomto mieste, teraz z miestnym názvom „Obecné lúky“ začiatkom storočia pri hlbokej orbe sa našiel starý zvon pôvodného kostola, ktorý vyše 300 rokov ležal pod zemou. Zo začiatku bol umiestnený v Haličskom zámku, potom ho vrátili do Veľkej nad Ipľom.
Časťou obce sú aj Malé Dáľovce a Veľké Dáľovce.

V roku 1905 bola zavedená prvá súkromná telefónna stanica. Vo Veľkej nad Ipľom boli 3 stanice s 504 hovormi.
Po zániku Rakúsko – Uhorskej monarchie od roku 1919 bola obec pričlenená do I. ČSR. V roku 1924 pre českých úradníkov boli postavené kasárne a colnice. Od novembra 1938 do roku 1945 územie obce patrilo do Maďarskej republiky. V roku 1944 bola celoštátna mobilizácia, v rámci ktorej väčšinu mladých ľudí odviedli na front a za brancov. Veľa z nich sa nevrátilo. V 40 – tych rokoch na ich počesť bol postavený Pomník padlých hrdinov pred kostolom, aj s nápisom ich mien. Po II. svetovej vojne pripevnili na pomník ďalšiu pamätnú tabuľu s menami padlých vojakov v tejto vojne.
Rok 1945 začína v obci ešte v znamení vojny. Hneď prvý mesiac však priniesol oslobodenie. 1. februára boli v dedine Nemci. 2. februára 1945 vyhodili betónový most, ktorý bol postavený v strede dediny, do vzduchu. V ten istý deň prišla oslobodzujúca rumunská armáda.

Vojnou bola obec veľmi poškodená. Po cestách ostalo po boji mnoho pamiatok. Na ochranu a zachovanie poriadku boli utvorené skupiny ozbrojených mužov, tzv. „Milícia“. 16. marca 1945 nastúpila službu pohraničná finančná stráž. 25. marca 1945 bola zriadená stanica národnej bezpečnosti.
Po odsune vojsk začal v obci nový život. V apríli 1945 žije v obci 1635 obyvateľov v 317 domoch. Obyvatelia sú maďarskej národnosti, rímskokatolíckeho vierovyznania, zaoberajú sa poľnohospodárstvom.

Zachovalé dokumenty z roku 1856 svedčia o pečati obce, kde sú umiestnené nasledovné symboly: dva klasy zopnuté do tvaru opony, nad nimi je kytica nezábudiek a v strede je lemeš. Tieto symboly nesú v sebe nasledovný odkaz našich predkov: „Nezabudni obrábať zem, aby ti prinášala úrodu !“ Prvé pokusy na vytvorenie JRD v obci boli v povojnovom období 1950 –1951. V roku 1952 väčšina obyvateľov obce vstúpila do družstva. V 60 – tych rokoch družstvo kúpilo dva traktory. V 70 – tych rokoch družstvo začalo aj so zakladaním nových viníc a ovocného sadu nad potokom na hone Čurgov. V roku 1970 boli družstvá vo Veľkej nad Ipľom a v Trenči zlúčené. V rámci družstva dlhé roky dobre fungovalo aj záhradníctvo na hone Vinca. Ďalšou plodinou, ktorú družstvo pestovalo bol tabak. Prvou stavbou nového družstva bola tabaková sušiareň, postavená v roku 1959 na pozemku Urbárskej spoločnosti. V roku 1982 bola predaná štátnemu podniku Závody ťažkého strojárenstva Lučenec a bezplatným prevodom znovu získaná do majetku obce. Prevod majetku sa uskutočnil k 1. júnu 1998.

29. februára 1955 bola v obci zavedená elektrina. 1. januára 1957 bol zriadený rozhlas. V roku 1975 v akcii „Z“ bol postavený obchod s potravinami, 1976 materská škola. V 1978 bol postavený dom smútku, v akcii „Z“ bola vybudovaná kanalizácia pre dažďovú vodu. V 70 – tych rokoch patril Dobrovoľný požiarny zbor k najväčším a najaktívnejším organizáciam v okrese. Požiarnici sa príkladne starali o zverenú techniku, a dobre prezentovali obec na okresných súťažiach. Miestna organizácia Matice slovenskej bola v obci založená v roku 1991.