:::::::Kultúra

Začiatky kultúrnej činnosti v obci siahajú až do 20 – tych, 30 – tych rokov minulého storočia. Obec dostala novú trojpodlažnú budovu od grófa Forgácha. Zo zbúranej budovy použili stavebný materiál na stavbu nového kultúrneho domu. Ten bol postavený v roku 1931. V kultúrnom dome bola veľká sála, spoločenská sála, knižnica, prezliekárne, lodžia. Javisko a šatňa, nakoľko boli malé, boli pri rekonštrukčných prácach v rokoch 1961 – 1962 rozšírené prístavbou.

Starí ľudia tak spomínajú na 30 – te roky, že cez fašiangy, na Veľkú Noc, na hostinu, na Silvestra sa kultúrny dom naplnil veselými ľuďmi, zábavy trvali tri dni. Ľudia sa pripravovali na tieto sviatky novými scénkami, pesničkami, básňami. So svojím spevom zožala veľký úspech Bálint Etelka.
Snahy na organizovaný kultúrny život boli už aj na začiatku minulého storočia. Prvou organizáciou bol Čitateľský krúžok. Ľudia sa zišli, spievali, prečítali úryvky z kníh, hrali šachy.

Neskôr vznikol v obci aj Slovenský zväz maďarskej kultúry. V roku 1933 bola založená nová kultúrna organizácia „Charitas“. V roku 1935 vznikol Slovenský katolícky mládežnícky zväz. Po príchode učiteľa Juraja Krista v roku 1936, nastal rozvoj maďarskej kultúry. Každoročne boli nové divadelné predstavenia, založil spevokol. V období 1938 – 1942 bolo predstavených 11 divadelných hier. Obec mala aj vlastnú kapelu.
Dňa 12. decembra 1949 boli položené základy Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich – Csemadok vo Veľkej nad Ipľom.
Po oslobodení prvé divadelné predstavenie režíroval Kaleta Béla, bol dobrým maliarom, pripravoval krásne kulisy. Javisko sa zo začiatku osvetľovalo petrolejkami, neskôr požičali generátor z mlyna. Od roku 1955 bolo už zavedené elektrické osvetlenie. Kostýmy zabezpečili ženy z vlastnej výroby.
Od roku 1969 v obci pôsobil učiteľ František Varga, všeobecne známy ako „Feri báči“, ktorý sa oddane venoval kultúre v obci. Jeho nadanou pomocníčkou bola Gabriella Nagyová.

Prvé celoobecné kultúrne podujatie z príležitosti dožinkových slávností bolo usporiadané v júni roku 1954. Prvé Okresné slávnosti piesní a tancov, organizované Okresným výborom Csemadok-u boli usporiadané vo Veľkej nad Ipľom v roku 1957. Vystupovali tu najlepšie folklórne skupiny okresu, komici, speváci. Úroveň slávností sa z roka na rok zvyšovala. Neskôr boli pozvaní aj hostia – speváci, folklóristi z Maďarska.
V roku 1979 za pomoci Ústredného výboru Csemadok-u v amfiteátri za futbalovým ihriskom z oceľovej konštrukcie bolo postavené veľké prírodné javisko, čím sa zlepšili podmienky k rozmachu kultúrneho života.
V roku 1984 bol usporiadaný už 22. ročník Okresných slávností a piesní, konal sa v obci Veľká nad Ipľom, hlavným organizátorom boli Miestna organizácia a Okresný výbor Csemadok-u.

Prvá tanečná folklórna skupina vznikla v roku 1958. Začiatkom 60-tychorkov Dancs Dezsö zorganizoval tanečníkov do jednej scénky o vidieckych zvykoch. Hlavným motívom bolo pradenie priadze.
V roku 1963 pod vedením Estery Komorove, členky folklórnej skupiny z Lučenca zacvičili naši tanečníci „Hviezdicový tanec“. Ďalším tancom pod názvom „Čertová svadba“ bol tanec, ktorý znamenal vrchol tejto éry. Choreografiu pripravila a tanec zaučila Kelemenová Katarína.
V roku 1977 v amfiteátri sa konala zábava na Annu. Najväčší úspech zožal úvodný tanec. Neskôr sa zrodil „Cigánsky tanec. V roku 1978 na Okresných slávnostiach piesní a tancov vo Veľkej nad Ipľom zožal úspech „Cigánsky tanec“ aj „Tanec mladých žien“.

Najväčší úspech dosiahli tanečníci v roku 1984. Zrodil sa nový program pod názvom „Novohradské tradície“. Podarilo sa skompletizovať aj dobový kroj (palócsky kroj): široká sukňa, vizitke – ľajblík, zástera, hodvábna šatka, členka.
Neskôr sa zrodilo aj detské predstavenie. Miestom ich vystúpenia boli Fiľakovské Biskupice, Veľké Dravce, Fiľakovo, Veľká nad Ipľo a Želiezovce 29. celoštátny folklórny festival.

Pestujme, chráňme a zveľaďujme našu kultúru, ktorá vychováva, formuje človeka a odovzdáva naše odkazy pre budúce generácie. Tradícii je dosť, máme načo nadväzovať.